Obsah vanilínu podľa pôvodu: Madagaskar, Uganda, Indonézia, Tahiti, Mexiko

Obsah vanilínu podľa pôvodu je podiel vanilínu v sušine fermentovaného struku, ako ho pre jednotlivé krajiny uvádza odborná literatúra. Pri Vanilla planifolia sa obvykle pohybuje medzi 1,5 a 3 %, pri tahitskej Vanilla tahitensis okolo 1,2 %. Rozdiely spôsobuje hlavne zrelosť a fermentácia (kuring), nie krajina.

Koľko vanilínu majú struky z jednotlivých krajín

Väčšina hodnôt leží medzi 1,5 a 3 % sušiny, tahitská vanilka je nižšie. Ide o publikované vzorky a normy, nie o záruku pre konkrétnu šaržu.

PôvodDruhVanilín v sušineZdroj
MadagaskarV. planifolia2,28 % (vzorka z roku 1973)Cowley 1973 v Bhattacharjee & Shiva, kap. 17
Uganda a východná AfrikaV. planifoliačasto nad 3 %; staršia ugandská vzorka 1,63 %Odoux & Grisoni 2010, kap. 21; Cowley 1973 v Bhattacharjee & Shiva, kap. 17
IndonéziaV. planifolianorma SNI: akosť I 2,25 %, II 1,50 %, III 1,00 %; vyšľachtené klony 2,25 až 3,25 %*Odoux & Grisoni 2010, kap. 19
IndiaV. planifoliatrvalo nad 2,5 %*Odoux & Grisoni 2010, kap. 20
MexikoV. planifoliaobvykle okolo 2 %, namerané až 7 %*Odoux & Grisoni 2010, kap. 22
TahitiV. tahitensispriemer 1,2 % (vyše 300 vzoriek, zbery 2005 až 2007); u Cowleyho 1,52 %Odoux & Grisoni 2010, kap. 13; Bhattacharjee & Shiva, kap. 17

* Zdroj pri tejto hodnote výslovne neuvádza, či ide o sušinu. Pre V. planifolia všeobecne uvádza Odoux 1,7 až 3,5 % sušiny (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13), Handbook 2 až 2,5 % za optimálnych podmienok a pre V. tahitensis najviac 1,2 až 1,5 % (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9).

Prečo čísla nie sú vlastnosťou krajiny

Obsah vanilínu závisí viac od pestovania a fermentácie než od zemepisnej polohy. Handbook to hovorí výslovne: plne zrelý struk po zlej fermentácii dá málo vanilínu a nezrelý struk dá málo alebo žiadny vanilín ani po starostlivej fermentácii (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9).

Vysoké hodnoty z východnej Afriky Fehr pripisuje centralizovanej a kontrolovanej fermentácii, nie pôde (Odoux & Grisoni 2010, kap. 21). Staršia ugandská vzorka s 1,63 % ukazuje, že tá istá krajina môže dať veľmi odlišné čísla. Hodnoty ďalej posúva metóda merania: postupy sa medzi autormi výrazne líšia a od normy ISO 5565-2 sa odchyľujú (Odoux & Grisoni 2010, kap. 12). Úlohu hrá aj ročník; Handbook upozorňuje na kolísanie madagaskarskej kvality a na nižšie hodnoty indického zberu 2006/2007 (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9). Veľký vplyv má napokon vlhkosť (o tom nižšie).

Prečo vyšší vanilín neznamená lepšiu chuť

Vanilín zodpovedá iba asi za tretinu sily vanilkovej chuti (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9). Medzi obsahom vanilínu a senzorickým profilom extraktu je ťažké nájsť koreláciu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 12).

Zrýchlené metódy fermentácie dávajú vyšší vanilín, ale chudobnejšiu celkovú arómu (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9). V Afrike jeden spracovateľ skracuje fermentáciu nasekaných strukov na niekoľko dní; vanilínu je viac, chuť je však opisovaná ako plochá, zameraná iba na vanilín (Odoux & Grisoni 2010, kap. 21). Tahitská vanilka má vanilínu najmenej, napriek tomu obsahuje v priemere 4,6 % aromatických látok v sušine oproti 2,1 až 4,2 % pri planifolii (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13).

Ako čítať certifikát analýzy

Najprv treba zistiť, či je vanilín uvedený v sušine, alebo v čerstvej hmote („as is“). Pri tom istom struku sa tieto čísla líšia o celý podiel vody.

Cowley nameral pri madagaskarskej vzorke s vlhkosťou 38,8 % vanilín 1,40 % v čerstvej hmote, čo zodpovedá 2,28 % v sušine (Bhattacharjee & Shiva, kap. 17, tab. 1). Vlhkosť obchodných strukov pritom kolíše od 10 % pri nízkych triedach po 35 % pri gourmet strukoch, extrakčné struky majú 20 až 25 % (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9). Prepočet: vanilín v sušine = vanilín v čerstvej hmote / (1 − vlhkosť).

Ďalej je dôležitá metóda. HPLC je presnejšia než UV spektrofotometria, dáva však obvykle o 5 až 8 % nižšie hodnoty (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9). Pri extraktoch sa vanilín uvádza na jeden fold: indické struky dávajú 0,2 až 0,25 %, madagaskarské v posledných rokoch priemerne pod 0,18 %, indonézske a papuánske pod 0,14 % (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 9).

Čo to znamená v praxi

Čísla z tabuľky je vhodné brať ako orientačné rozpätie a rozhodovať podľa certifikátu konkrétnej šarže. Porovnávať má zmysel iba hodnoty v rovnakom základe (sušina, alebo čerstvá hmota) a rovnakou metódou, ideálne HPLC. Ak recept stojí na čistej vanilínovej sile, vyhovuje vyšší obsah; ak na plnej aróme, rozhoduje senzorické hodnotenie, nie percento. Prehľad strukov aj ďalších foriem ponúka kolekcia Pravá vanilka.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 12, Developing the Aromatic Quality of Cured Vanilla Beans
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 13, Morphological, Chemical, Sensory, and Genetic Specificities of Tahitian Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 19, Vanilla Production in Indonesia
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 20, Vanilla Production in India
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 21, Vanilla Production in East Africa: Uganda, Tanzania, Kenya, and Eastern Democratic Republic of Congo
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 22, Vanilla Production in Mexico
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 9, Quality Control of Vanilla Beans and Extracts
  • Bhattacharjee & Shiva, Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 17, Main Constituents of Beans and the Compounds

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 7. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog