Genetika a šľachtenie vanilky: prečo sú plantáže klony

Genetika vanilky skúma dedičnú rozmanitosť rodu Vanilla. Pestovaná Vanilla planifolia má mimoriadne úzku genetickú bázu: množí sa odrezkami a plantáže na celom svete zrejme pochádzajú z jediného klonu. Šľachtenie preto hľadá odolnosť a arómu u príbuzných druhov a ich krížencov.

Prečo sú plantáže vanilky klony

Pretože sa vanilka množí takmer výhradne odrezkami a celé pestovanie vychádzalo z veľmi malého počtu rastlín. V. planifolia pochádza z Mexika; po objave ručného opelenia Edmondom Albiusom na Réunione v roku 1841 sa odrezky z Réunionu rýchlo rozšírili do Indického oceánu a ďalej do sveta. Molekulárne štúdie ukazujú na plantážach extrémne nízku genetickú rozmanitosť, ktorá zodpovedá jedinému klonovému pôvodu. Týmto klonom môže byť rastlina dovezená na začiatku 19. storočia do zbierky Charlesa Grevilla v Paddingtone, odkiaľ odrezky putovali do Paríža a Antverp (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). V. planifolia pritom dáva 95 % svetovej produkcie (Odoux & Grisoni 2010, kap. 3).

Pohlavné rozmnožovanie je v prírode zriedkavé, pretože kvet potrebuje opeľovača. Pri V. planifolia sa uvádza úspešnosť 1 % až 1 ‰ (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2).

Prečo je úzka genetická báza riziko

Trvalé klonové množenie vedie k monokultúre vystavenej silnému poškodeniu chorobami a škodcami (Odoux & Grisoni 2010, kap. 5). Odrodová jednotnosť robí vanilku zraniteľnou voči zmene klímy a novým patogénom, zatiaľ čo pôvodný genofond v južnom Mexiku ohrozuje odlesňovanie (Odoux & Grisoni 2010, kap. 3).

Odkiaľ sa berie rozmanitosť vnútri klonu

Zo somatických mutácií, z náhodného vyklíčenia semien a zo zmien ploidie (Odoux & Grisoni 2010, kap. 3). Na Réunione vznikol typ „Aiguille“ najskôr zo semien zabudnutého struku, ktorý vyklíčil na plantáži. Za menej ako 200 rokov od zavedenia vanilky v roku 1822 tam vznikli aj autotriploidné sterilné typy („Stérile“, 2C = 7,5 pg) a autotetraploidná „Grosse Vanille“ (10 pg) oproti 5 pg pri bežnej „Classique“ (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Polyploidia je známa aj pri tahitskej vanilke: kultivar Haapape je tetraploidný so 43 až 56 chromozómami (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13).

Je tahitská vanilka kríženec?

Áno. Analýza DNA ukázala, že V. tahitensis vznikla krížením V. planifolia a V. odorata, najskôr v neskorom postklasickom období (1350 až 1500) v Strednej Amerike (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Materským rodičom bola V. planifolia (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 15).

Ako sa vanilka šľachtí

Najmä medzidruhovým krížením, ktoré pri vanilke väčšinou funguje bez genetickej nezlučiteľnosti (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Na Madagaskare vznikol kríženec V. planifolia × V. tahitensis „Manitra ampotony“ s obsahom vanilínu 6,7 % oproti 2,5 % pri V. planifolia a hybrid (V. planifolia × V. pompona) × V. planifolia „Tsy taitry“ so zvýšenou odolnosťou voči chorobám (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Tsy taitry je veľmi vzrastný a má struky dlhé 20 až 30 cm, na Madagaskare sa však komerčne nepestoval (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 2). V Indii sa V. planifolia pre odolnosť voči Fusariu krížila s V. aphylla (Odoux & Grisoni 2010, kap. 5).

V Kostarike sa pestuje kultivar „Vaitsy“ s dobrou odolnosťou voči Fusariu a strukmi až 26 cm (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3). Analýza DNA potvrdila, že kultivar široko pestovaný v Kostarike je kríženec V. planifolia (matka) a V. pompona (otec) a jeho extrakt sa podobá extraktu z V. planifolia; či ide o Vaitsy, nie je doložené (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3 a 15). Fusarium zostáva hlavnou príčinou hospodárskych škôd, preto sa odporúča hľadať genetický základ odolnosti šľachtením (Odoux & Grisoni 2010, kap. 6).

Ako sa chráni genofond vanilky

Génovými bankami mimo prirodzeného prostredia. Najpočetnejšia z hlavných zbierok, CRB VATEL na Réunione (CIRAD, od roku 1984), má 800 položiek z 25 druhov. Zbierky spolu uchovávajú asi 50 % druhov rodu, ale nie sú bez rizík: 40 % vaniliek v botanických záhradách nesie vírus mozaiky Cymbidium (Odoux & Grisoni 2010, kap. 3). Peľ možno uchovať v tekutom dusíku pri −196 °C; po rozmrazení klíčilo 82,1 % peľu V. planifolia (Odoux & Grisoni 2010, kap. 5).

Čo to znamená v praxi

Struky V. planifolia z rôznych krajín pochádzajú z geneticky veľmi blízkeho materiálu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Tahitská vanilka je naopak samostatný krížencový druh. Napríklad Vanilkové struky Uganda Gourmet sú Vanilla planifolia.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 2, Evolutionary Processes and Diversification in the Genus Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 3, Conservation and Movement of Vanilla Germplasm
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 5, Biotechnological Applications in Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 6, Cultivation Systems
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 13, Morphological, Chemical, Sensory, and Genetic Specificities of Tahitian Vanilla
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 2, Vanilla Diseases
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 3, Vanilla Production in Costa Rica
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 15, Molecular Analysis of a Vanilla Hybrid Cultivated in Costa Rica

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 3. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog