Vanilla planifolia vs. Vanilla pompona: porovnanie
Vanilla planifolia a Vanilla pompona sú dva z troch komerčne významných druhov vanilky. Planifolia dáva dlhé štíhle struky s najvyšším obsahom vanilínu a je hlavným zdrojom vanilky na trhu; pompona je mohutnejšia a odolnejšia liana s krátkymi oválnymi strukmi, nižším obsahom vanilínu a parfumovou, kvetinovou arómou.
Porovnanie Vanilla planifolia a Vanilla pompona v prehľade
Oba druhy patria do rodu Vanilla s približne 110 druhmi a do rovnakej sekcie listnatých vaniliek (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1). Kde sa pramene líšia, sú uvedené oba údaje.
| Znak | Vanilla planifolia | Vanilla pompona |
|---|---|---|
| Rastlina | Liana so stonkou hrubou 1 až 2 cm, bohato rozkonárenou, v prírode až 30 m dlhou | Podobná, ale mohutnejšia; stonka veľmi hrubá, často nerozkonárená, veľké orgány |
| Listy | Až 25 cm dlhé a 8 cm široké, lesklé | Až 28 cm dlhé a 11,5 cm široké |
| Kvet | Bledo zelenožltý, asi 10 cm v priemere; v strapci viac ako 20 kvetov; pysk s chĺpkami | Zelenožltý, väčší a mäsitejší, až 8,5 cm dlhý, voňavý, rýchlo vädne; súkvetie krátke a nahustené; na pysku šupiny namiesto chĺpkov |
| Struk: rozmery a tvar | Úzko valcovitý, nezreteľne trojhranný, 15 až 24 cm; zelený struk okolo 15 cm, do 15 mm šírky, 10 až 15 g | Oválny, až 18 cm dlhý, priemer 2,5 cm; rastlina plodí menej |
| Pukanie | Tobolka sa v zrelosti otvára dvoma švami | Podľa Odoux takisto dvoma švami; podľa Bhattacharjee zrelé struky väčšinou nepukajú |
| Zrelosť a kvitnutie po výsadbe | Kvitne obvykle 3. rok; struk dorastá 10 až 15 týždňov po opelení a dozrieva 8 až 9 mesiacov | Kvitne 1 až 2 roky po výsadbe; dobu dozrievania struku knihy neuvádzajú |
| Odolnosť: sucho, Fusarium | Na hnilobu koreňov (Fusarium) najnáchylnejší druh | Odolná voči suchu, relatívne odolná voči hnilobe koreňov, znáša horšie vlahové aj pôdne podmienky |
| Vanilín a aróma | Až 4,0 %, bežne 1,52 až 2,42 % sušiny; aróma sladká, krémová, plná, tabaková, balzamová | Najnižší z troch druhov, do 1,0 %; aróma parfumová, kvetinová, sladká; extraktu chýba telo |
| Heliotropín (piperonal) | Iba stopy | Chýba |
| Obchodné označenie | Pravá vanilka; Bourbon (Madagaskar, Réunion, Komory, Seychely), mexická, indonézska | Vanillon, West Indian vanilla, Guadeloupe vanilla, pompona vanilla; v USA mimo štandardu identity vanilkových strukov |
| Hlavné použitie | Potravinárska aróma a extrakty | Tabak, mydlá, parfumy, lieky, likéry; prímes do extraktu z planifolie; v obmedzenej miere Stredná Amerika |
| Kde sa pestuje | Pôvodom Mexiko a Stredná Amerika; komerčne Mexiko, Madagaskar, India, Papua-Nová Guinea, Uganda, Indonézia | Severný Veracruz v Mexiku, Stredná Amerika, Kostarika (ako rodič hybridu); komerčne iba Guadeloupe |
Údaje: Bhattacharjee & Shiva, kap. 3, 5 a 17; Odoux & Grisoni 2010, kap. 6 a 10; Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 2, 9 a 15.
Prečo sa Vanilla pompona kríži s planifoliou
Pompona dáva šľachtiteľom odolnosť, planifolia arómu. Oba druhy sú diploidné (2n = 32) a krížia sa úspešne (Bhattacharjee & Shiva, kap. 5; Odoux & Grisoni 2010, kap. 2).
Na Madagaskare vznikol spätným krížením (V. planifolia × V. pompona) × V. planifolia hybrid „Tsy taitry“, teda „nenáchylný“: veľmi bujný, so strukmi hrubými viac ako 10 mm a dlhými 20 až 30 cm, komerčne sa však nepestoval (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 2; Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). V Kostarike sa široko pestuje hybrid s planifoliou ako matkou a pomponou ako otcom, tolerantný voči Fusariu, s extraktom podobným planifolii (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 15).
Čím sa líši aróma planifolie a pompony
Planifolia má najviac vanilínu a plný, krémový profil; pompona má vanilínu najmenej a vonia parfumovo a kvetinovo. Obsah vanilínu podľa druhu: V. planifolia (fragrans) až 4,0 %, V. tahitensis až 3,3 %, V. pompona najmenej, do 1,0 % (Bhattacharjee & Shiva, kap. 17).
Vo vanillone sa zistili vanilín, kyselina p-hydroxybenzoová, kyselina vanilová, p-hydroxybenzaldehyd, kyselina p-anízová, p-anízaldehyd a p-anízylalkohol; piperonal, typický pre tahitskú vanilku, chýba (Bhattacharjee & Shiva, kap. 17). Skorší predpoklad, že tahitská vanilka je krížencom planifolie a pompony, neplatí: analýza DNA ukázala, že ide o hybrid V. planifolia a V. odorata (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1; Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 15).
Čo to znamená v praxi
Do kuchyne a výroby patrí struk planifolie, napríklad vanilkové struky z Ugandy Gourmet. Celé struky pompony majú na trhu nižšiu obchodnú hodnotu a tradične končia v parfumérii, cenné sú však ich semienka. Vanilkový kaviár Veselej vanilky sú práve semienka pompony z Madagaskaru; podľa skúsenosti Veselej vanilky dávajú výraznú sladkú, kvetinovo korenistú arómu a čierne bodky do svetlých krémov a poliev.
Súvisiace heslá
- Vanilla planifolia (pravá vanilka)
- Vanilla pompona
- Vanilla tahitensis (tahitská vanilka)
- Vanilkový kaviár
Zdroje
- Bhattacharjee, S. K., Shiva, K. N., Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 3, The Genus and Species; kap. 5, Cytology and Breeding; kap. 17, Main Constituents of Beans and the Compounds Responsible for Aroma & Flavour
- Odoux, E., Grisoni, M. (eds.) 2010, Vanilla, CRC Press, kap. 1, Vanilloid Orchids: Systematics and Evolution; kap. 2, Evolutionary Processes and Diversification in the Genus Vanilla; kap. 6, Cultivation Systems; kap. 10, Anatomy and Biochemistry of Vanilla Bean Development
- Havkin-Frenkel, D., Belanger, F. (eds.) 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, Wiley-Blackwell, kap. 2, Vanilla Diseases; kap. 9, Quality Control of Vanilla Beans and Extracts; kap. 15, Molecular Analysis of a Vanilla Hybrid Cultivated in Costa Rica
Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 1. 10. 2026.
