Škodcovia vanilky: bzdochy, nosániky, slimáky a ďalší

Škodcovia vanilky sú živočíchy, ktoré cicaním, žerom alebo vŕtaním poškodzujú vanilkovú lianu, jej kvety a struky. Patria k nim bzdochy, nosániky, húsenice, štítničky, slimáky a roztoče; v Mexiku je hlavným škodcom bzdocha chinche roja, v juhozápadnom Indickom oceáne sa v rokoch 1997 až 2007 rozšírila štítnička Conchaspis angraeci.

Ktorí škodcovia vanilku napádajú

Bzdochy, nosániky, húsenice, štítničky, vošky, slimáky a roztoče. V Indii patria k najškodlivejším bzdocha, nosánik a húsenica, hoci indické pramene škodcov na vanilke celkovo hodnotia ako menej významných (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20; Bhattacharjee & Shiva, kap. 24). Na Madagaskare a Komorách boli opísané nosániky rodu Perissoderes, v Portoriku, na Seychelách a Réunione voška Cerataphis lataniae (Bhattacharjee & Shiva, kap. 24).

Bzdochy: chinche roja a Halyomorpha

Bzdochy chinche roja a Halyomorpha picus cicajú miazgu z mladých výhonkov, pukov a plodov a ich vpichy otvárajú cestu hnilobám. V Mexiku je hlavným škodcom Tenthecoris confusus z čeľade Miridae („chinche roja“): nymfa meria pod 5 mm a škodí najviac, dospelý jedinec s veľkosťou 5 až 6 mm je čiernočervený. Poškodzuje listy, stonky aj plody a rany kolonizujú huby a baktérie (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 1); môže spôsobiť úplnú defoliáciu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 22).

V Indii bola bzdocha Halyomorpha picus na vanilke prvýkrát zaznamenaná v roku 2002. Typickým príznakom sú vpichy ako od špendlíka, po nich nekróza a hniloba; napadnuté puky opadávajú za 3 až 5 dní. Najviac škodí v januári a februári pri nasadzovaní kvetenstiev, straty na kvetenstvách dosiahli asi 40 % (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20; Bhattacharjee & Shiva, kap. 24).

Nosániky a húsenice

Nosánik Sipalus sp. je vážnym škodcom v indickom okrese Idukki. Samička kladie vajíčka jednotlivo 2 až 4 mm pod pokožku mladej liany, larvy 35 až 40 dní vyžierajú chodbičky a liana sa rozpadá na kusy, hnije a padá. Škody vznikajú hlavne na málo zatienených plochách (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20; Bhattacharjee & Shiva, kap. 24). Húsenice rodu Plusia žerú mladé výhonky a vrcholové puky potom hnijú (Bhattacharjee & Shiva, kap. 24).

Štítnička Conchaspis angraeci, škodca novo zistený v Indickom oceáne

Táto štítnička cicia miazgu a vyvoláva chlorotické škvrny, nekrózu, oslabenie a v krajnom prípade úhyn liany. Usádza sa na listy, stonky, vzdušné korene aj struky. Na Réunione bola zistená v roku 1997, na Mayotte v roku 1999, na Mauríciu v roku 2007. Prieskum na Mayotte v roku 2007 zistil na niektorých parcelách napadnutie až 50 % lián; na Madagaskare ju prieskumy od roku 1998 do vydania knihy (2010) nezistili. Samička kladie pod štítok až 80 vajíčok (Odoux & Grisoni 2010, kap. 9).

Slimáky a ďalší škodcovia, ktorí nie sú hmyz

V Tamilnáde sa slimáky rodu Achatina cez deň skrývali v mulči z kokosových listov a v noci ožierali zelené pletivá pri päte liany a listy; odporúča sa nepoužívať pomaly sa rozkladajúci mulč a slimáky zbierať. Sliepky vyhrabávajú mulč a obnažujú korene a roztoč Tyrophagus napáda v Indii skladované struky (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20).

Ako sa vanilka chráni

Ručným zberom, prírodnými postrekmi a biologickou ochranou; indické pramene odporúčajú chemický postrek iba pri silnom napadnutí (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20). Chinche roja sa pri nízkej hustote ničí ručne skoro ráno; ako prírodný postrek sa uvádza výluh z 3 cibúľ, 3 hlavičiek cesnaku a mydla v 40 l vody alebo neemový olej 4 ml na 1 l vody (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 1). Na Havaji štítničku C. angraeci po roku 1989 úplne potlačil parazitoid Marietta pulchella; na Réunione bola miera predácie iba 2,5 až 6,5 %. Pokus z roku 2004 na Réunione ukázal vysokú účinnosť imidaclopridu a slabší, oneskorený účinok minerálneho oleja (Odoux & Grisoni 2010, kap. 9).

Čo to znamená v praxi

Nie každá jazva na struku je od hmyzu. Pozdĺžne korkovité útvary na struku (vanilla scab) podľa indických pokusov vznikajú mechanickým poranením v ranom štádiu, napríklad nechtom pri opeľovaní (Bhattacharjee & Shiva, kap. 24). Prehľad druhov a pôvodov je v kolekcii Pravá vanilka.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 9, Bio-Ecology and Control of an Emerging Vanilla Pest, the Scale Conchaspis angraeci
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 20, Vanilla Production in India
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 22, Vanilla Production in Mexico
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 1, Mexican Vanilla Production
  • Bhattacharjee & Shiva, Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 24, Insect-Pests, Diseases and their Management

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 3. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog