Vanilka v koloniálnom Mexiku (16. až 19. storočie)

Vanilka v koloniálnom Mexiku je obdobie od španielskeho dobytia v roku 1520 do polovice 19. storočia, keď bolo Nové Španielsko a neskôr nezávislé Mexiko hlavným zdrojom vanilky pre Európu; popri ňom sa do Európy vyvážala aj divo rastúca vanilka z ďalších častí tropickej Ameriky.

Kto vanilku v Novom Španielsku kupoval?

Bohatí Španieli a duchovenstvo. Kakao aj vanilka sa predávali na trhu, ale dovoliť si ich mohli len najbohatší a klérus (Odoux & Grisoni 2010, kap. 16). Kakaové nápoje, často s vanilkou, sa medzi španielskou elitou v Mexiku rozšírili do polovice 16. storočia: čokoládu bolo možné piť aj v niektoré pôstne dni nariadené cirkvou a zahnala hlad (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 4). V 80. rokoch 16. storočia je v koloniálnom Mexiku a Guatemale doložená horúca čokoláda ochutená vanilkou a cukrom (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8). Predkoloniálne použitie opisuje heslo Vanilka u Aztékov.

Odkiaľ vanilka pochádzala, kým sa začala pestovať?

Prevažne z divých rastlín. Do 50. rokov 18. storočia sa podľa Handbooku vanilka v Mexiku zbierala z divých populácií rôznych druhov (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8); mimo Mexika, na území dnešného Belize a Guatemaly, ju v 16. a 17. storočí v sadoch pestovali mayskí Manche Chol (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 4).

Anglický pirát William Dampier v 60. rokoch 17. storočia opísal pri Bocas del Toro, ako domorodí obyvatelia struky sušia na slnku a lacno predávajú Španielom, ktorí ich natierajú olejom; sám sa tam pokúšal o ich fermentáciu (kuring) a neuspel. Pri Caibooke v zálive Campeche zaznamenal, že struk stál medzi Španielmi v Západnej Indii tri pence, predávali ho drogisti a hojne sa používal na parfumáciu čokolády, niekedy aj do tabaku (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8).

Kedy sa začalo pestovanie vo Veracruze?

Pramene sa líšia. Podľa kapitoly 16 knihy Odoux & Grisoni rástla vanilka do konca 17. storočia len divo a domestikácia spočívala v rezaní lián a ich vysádzaní bližšie k sebe v lese (Odoux & Grisoni 2010, kap. 16). Handbook kladie najstarší doklad pestovania v sadoch (vainillales) do 60. rokov 18. storočia v oblastiach Colipa, Misantla a Papantla; jeho tabuľka uvádza rok 1750 (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8). Pestovali prevažne Totonakovia.

Prečo bol kľúčový prístav Veracruz?

Bol vyše 300 rokov jediným legálnym prístavom pre obchod so Španielskom. Cez Veracruz muselo do Španielska aj kakao z Cartageny a La Guairy, takže sady pri Papantle ležali pre európsky trh ideálne (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8).

Ako fungoval obchod v Papantle?

Cez výkupcov. Po roku 1875, keď sa do Mexika dostalo ručné opelenie, sa podľa kapitoly 16 knihy Odoux & Grisoni väčšina vanilky predávala zelená do spracovní casas de beneficio a sušené struky predávali európsko-mexickí obchodníci do Európy a Ameriky. Spočiatku sa počítali po tisícoch, potom sa predávali po 100 kusoch a neskôr na libry v rolkách po 3 až 5 librách. Na prelome 19. a 20. storočia putovali struky v plechových a cédrových debnách na muloch do Tecolutly a ďalej na plochých člnoch, alebo k železnici v Tezuitlane a odtiaľ do prístavu Veracruz. Mnohí výkupcovia (beneficiadores) držali Totonakov v dlhovej závislosti a neprezrádzali im predajné ceny (Odoux & Grisoni 2010, kap. 16).

Monopol Papantly od 60. rokov 18. do 40. rokov 19. storočia trval aj po nezávislosti Mexika v roku 1821 a ukončilo ho až ručné opelenie; do 60. rokov 19. storočia Mexiko nahradil Réunion (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8); podľa kapitoly 1 Handbooku Mexiko predstihli do roku 1870 francúzske kolónie v Indickom oceáne, najmä Réunion a Madagaskar (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 1). Španieli a Francúzi vtedy mexickú vanilku takmer prestali objednávať a dopyt udržala americká výroba zmrzliny. Väčšina mexickej vanilky smerovala do USA, do Európy len do začiatku 20. storočia (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8; Odoux & Grisoni 2010, kap. 16). Širšie súvislosti zhŕňa heslo História vanilky, osobnosti pilier Osobnosti v histórii vanilky.

Čo to znamená v praxi

Rozdelenie práce z čias koloniálneho obchodu pretrvalo: podľa knihy z roku 2010 predáva väčšina mexických pestovateľov zelené struky prekupníkom alebo priamo spracovateľom (Odoux & Grisoni 2010, kap. 16 a 22). Vanilla planifolia z pôvodného mexického pestovaného materiálu sa najneskôr v 19. storočí dostala do Ázie a Afriky (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 1); struky tohto druhu z Ugandy a Madagaskaru ponúka kolekcia Pravá vanilka.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 16, Vanilla Use in Colonial Mexico and Traditional Totonac Vanilla Farming (P. Rain, P. Lubinsky); kap. 22, Vanilla Production in Mexico
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 8, Origins and Patterns of Vanilla Cultivation in Tropical America (1500 až 1900) (P. Lubinsky a kol.)
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 1, Mexican Vanilla Production; kap. 4, Vanilla Production in the Context of Culture, Economics, and Ecology of Belize

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 6. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog