Svetová produkcia vanilky v číslach
Svetová produkcia vanilky sa podľa odbornej literatúry v rokoch zhruba 2002 až 2009 pohybovala rádovo okolo 2 000 ton fermentovaných (kuring) strukov ročne, s Madagaskarom ako hlavným producentom. Štatistika FAO za rok 2001 uvádza vyššie číslo, 5 583 ton zo 40 846 ha.
Odkiaľ čísla pochádzajú a aké sú staré
Údaje v hesle pochádzajú z odbornej literatúry vydanej v rokoch 2010 a 2011 a z monografie Bhattacharjee & Shiva s tabuľkami do rokov 2005 až 2006; opisujú stav najneskôr okolo roku 2009. Súčasný vývoj trhu sledujú heslá Madagaskarská vanilka 2023 až 2026 a Cena vanilky.
Pramene sa v číslach líšia; pri menších krajinách východnej Afriky upozorňuje Odoux & Grisoni 2010, kap. 21, že presné dáta sa získavajú veľmi ťažko.
Koľko vanilky sa na svete vyprodukovalo
Odhady sa podľa zdroja a roka líšia zhruba od 2 000 do 5 600 ton ročne. FAO uvádza pre rok 2001 celkovo 40 846 ha a 5 583 ton, odhad pre rok 2002 2 254 ton fermentovaných strukov (Bhattacharjee & Shiva, kap. 2). Handbook uvádza pre rok 2004 priemerný svetový zber asi 2 000 ton pri spotrebe niečo vyše 1 000 ton (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 7).
Aký podiel mali jednotlivé krajiny
Na prvých dvoch miestach boli Madagaskar a Indonézia. Podľa FAO za rok 2001 mal Madagaskar najväčšiu plochu, 25 550 ha a 1 815 ton, Indonézia 9 700 ha a 2 102 ton (Bhattacharjee & Shiva, kap. 2). Autori im pripisujú takmer 90 % svetovej produkcie, súčet v tabuľke FAO za rok 2001 však dáva asi 70 %. V odhade za rok 2002 pripadalo z 2 254 ton na Madagaskar 1 500 ton a na Indonéziu 360 ton (Bhattacharjee & Shiva, kap. 2).
Ďalšie krajiny podľa FAO za rok 2001 (Bhattacharjee & Shiva, kap. 2):
- Mexiko: 2 280 ha, 550 ton
- Komory: 700 ha, 180 ton
- Tonga: 290 ha, 130 ton
- Réunion: 600 ha, 30 ton
- Uganda: 80 ha, 40 ton
Čo uvádzajú národné kapitoly
Indonézia vykázala 350 ton v roku 2000, 663 ton v roku 2003 a 499 ton v roku 2006 (Odoux & Grisoni 2010, kap. 19). Vo východnej Afrike, kde väčšinu produkcie dáva Uganda, vzrástla produkcia z takmer nuly v roku 1995 na asi 150 ton v roku 2004 a asi 200 ton v roku 2006, do roku 2009 klesla asi na 120 ton; autor upozorňuje, že ide o nepotvrdené odhady (Odoux & Grisoni 2010, kap. 21). India mala v rokoch 2006 až 2007 5 129 ha a 233 ton fermentovaných strukov a v rokoch 2008 až 2009 vyviezla podľa odhadu 305,1 ton (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20).
Mexiko malo v roku 2005 asi 30 ton fermentovaných strukov (Odoux & Grisoni 2010, kap. 22) a v čase vydania Handbooku zvyčajne vyvážalo 20 až 30 ton ročne, asi 1 % svetovej ponuky (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 1). Papua-Nová Guinea dávala na konci cenovej krízy, keď ceny v roku 2004 spadli, vyše 20 % svetovej potreby vanilkových strukov (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 7).
Ako sa menilo postavenie Madagaskaru
Madagaskar sa stal svetovou jednotkou v roku 1929, keď vyviezol 1 032 ton, a podľa Odoux & Grisoni 2010, kap. 17 (s odkazom na Lucas 1990) toto postavenie držal aj naďalej; v tonáži ho podľa FAO za rok 2001 predstihla Indonézia. Kartel Madagaskaru, Komor a Réunionu predstavoval v roku 1964 85 % svetovej produkcie (Odoux & Grisoni 2010, kap. 18). Pre rok 2009 sa na Madagaskare odhadovala mimoriadne bohatá úroda asi 2 000 ton (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 7).
Ako kolísali ceny
Priemerná dovozná cena v európskych prístavoch klesla na 19 USD/kg v rokoch 1997 a 1998 a vzrástla na 380 USD/kg v roku 2003 (Bhattacharjee & Shiva, kap. 19). Príčinou rastu bola neúroda na Madagaskare v roku 2000 (Bhattacharjee & Shiva, kap. 19). Podľa Handbooku ju spôsobil cyklón, po ktorom cena cez noc vzrástla štvornásobne; koncom roka 2003 bola pätnásťkrát vyššia ako v roku 1999 a v roku 2004 v priebehu 12 mesiacov spadla z viac ako 500 na 50 USD/kg (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 7).
Čo to znamená v praxi
Ponuka pravej vanilky závisela od niekoľkých krajín, takže výpadok úrody na Madagaskare sa v rokoch 2000 až 2004 rýchlo prejavil v cene aj dostupnosti. Prehľad pôvodov ponúka kolekcia pravá vanilka.
Súvisiace heslá
- Kde na svete rastie vanilka: pestovateľské oblasti a pás okolo rovníka
- Cena vanilky: prečo je vanilka taká drahá a čo určuje cenu
- Madagaskarská vanilka 2023 až 2026: koniec drahej vanilky
- Vanilka z Madagaskaru
- Cyklóny a vanilka: prečo počasie na Madagaskare hýbe cenou
Zdroje
- Odoux, E., Grisoni, M. (eds.) 2010, Vanilla, CRC Press, kap. 17, Vanilla's Debt to Reunion Island; kap. 18, Recognizing the Quality and Origin of Vanilla from Reunion Island; kap. 19, Vanilla Production in Indonesia; kap. 20, Vanilla Production in India; kap. 21, Vanilla Production in East Africa; kap. 22, Vanilla Production in Mexico
- Havkin-Frenkel, D., Belanger, F. (eds.) 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, Wiley-Blackwell, kap. 1, Mexican Vanilla Production; kap. 7, Fair Trade: The Future of Vanilla?
- Bhattacharjee, S. K., Shiva, K. N., Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 2, Production and Export; kap. 19, Markets and Marketing
Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 3. 10. 2026.
