Bezlisté vanilky: aphylla, barbellata, roscheri a ďalšie

Bezlisté vanilky sú druhy rodu Vanilla, ktoré listy stratili alebo ich majú zakrpatené, a fotosyntézu zabezpečujú zelené stonky. Rastú v Karibiku, Afrike, na Madagaskare a v Ázii, obvykle na horúcich, suchých a slnečných miestach. Pri ich plodoch nie je doložená aróma ani pestovateľská hodnota.

Čo majú bezlisté vanilky spoločné

Stratu listov a prispôsobenie suchu, nie spoločného predka. Listy buď úplne stratili, alebo ich premenili na tuhé hákovité útvary, ktoré pomáhajú pri šplhaní, ako pri karibskej V. poitaei. Redukcia listov najskôr slúži na udržanie vody na horúcich, suchých a slnečných stanovištiach (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Stonky bezlistých druhov nemajú sklerenchymatický prstenec, ktorý majú listnaté druhy (Bhattacharjee & Shiva, kap. 4). Niektoré druhy tvoria dužinaté plody, ale nie je doložené, že by boli aromatické alebo vhodné na pestovanie (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1; Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14).

Je sekcia Aphyllae prirodzená skupina?

Nie je. Sekciu Aphyllae vytvoril Rolfe roku 1896 pre bezlisté druhy, napríklad V. aphylla, V. barbellata a V. roscheri; mala u neho 13 druhov, u Portèresa (1954) 18 (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Molekulárne štúdie ukázali, že listy sa v rode stratili najmenej trikrát nezávisle: v Afrike, v Karibiku a v Ázii. Ide o umelé zoskupenie vzniknuté konvergentnou evolúciou, ktoré by sa podľa pravidiel prirodzenej klasifikácie nemalo formálne uznávať (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1). Karibské bezlisté druhy majú spoločného predka s druhmi Starého sveta; do Karibiku sa z Afriky dostali najskôr s atlantickými hurikánmi (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Pozri tiež Druhy vanilky.

Ktoré bezlisté druhy sú najznámejšie

Karibik a Florida. V. barbellata rastie od južnej Floridy po Karibik (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Tvorí dlhé, husto rozvetvené liany v obrovských spleťach; listy sú zredukované na štíhle výrastky, ktoré často opadávajú. Rastie skôr slabo, najskôr pre malú fotosyntetickú plochu. Má zelené, mäsité, voňavé kvety s priemerom 7,5 cm a uvádza sa ako odolná voči hnilobe koreňov. Podobná V. dilloniana je menej robustná a má kratšie internódiá (Bhattacharjee & Shiva, kap. 3). V Portoriku sa V. barbellata tam, kde rastie spoločne s V. claviculata, s ňou prirodzene kríži (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2).

Afrika a Madagaskar. V. roscheri rastie od Etiópie po Natal (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Bezlistá je aj komorská V. humblotii (Bhattacharjee & Shiva, kap. 3). Koľko bezlistých druhov je pôvodných na Madagaskare, zostáva otvorenou otázkou (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Madagaskarská V. madagascariensis tvorí nearomatické struky (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 10). Herbárové vzorky madagaskarských bezlistých vaniliek zostali na papieri zelené dlhšie ako rok (Odoux & Grisoni 2010, kap. 4). Pozri Africké a madagaskarské druhy vanilky.

Ázia. Najznámejšia je V. aphylla, rozšírená od Ásamu po Jávu, s drobnými zakrpatenými listami iba na nových výhonkoch (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14; Bhattacharjee & Shiva, kap. 3); pozri Vanilla aphylla. V Indii rastú aj ďalšie pôvodné druhy, medzi nimi V. walkeriae a V. wightiana (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20). V. wightiana je bezlistá, má hojné bunky zásobujúce vodu (Bhattacharjee & Shiva, kap. 4) a v Indii pri nej bolo pozorované prirodzené nasadzovanie plodov (Odoux & Grisoni 2010, kap. 20).

Prečo sa o bezlisté vanilky zaujíma šľachtenie

Pre odolnosť voči suchu a chorobám. Odolnosť voči suchu by mohla rozšíriť oblasti pestovania a pripraviť vanilku na zmenu klímy (Odoux & Grisoni 2010, kap. 3); pochopenie evolúcie bezlistých druhov sa považuje za dôležité pre adaptáciu na sucho (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). V. aphylla sa uvádza ako tolerantná k Fusariu (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 15) a v Indii sa krížila s V. planifolia (Odoux & Grisoni 2010, kap. 5).

Čo to znamená v praxi

V kuchyni bezlisté vanilky nehrajú úlohu: aromatické plody s významným obsahom vanilínu sa vyskytujú v skupine listnatých neotropických druhov, kam patrí V. planifolia (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1). Tento druh tvorí napríklad Vanilkové struky Uganda Gourmet.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 1, Vanilloid Orchids: Systematics and Evolution
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 2, Evolutionary Processes and Diversification in the Genus Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 3, Conservation and Movement of Vanilla Germplasm
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 4, Vanilla in Herbaria
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 5, Biotechnological Applications in Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 20, Vanilla Production in India
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 10, Flavor, Quality, and Authentication
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 14, Vanilla Phylogeny and Classification
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 15, Molecular Analysis of a Vanilla Hybrid Cultivated in Costa Rica
  • Bhattacharjee & Shiva, Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 3, The Genus and Species
  • Bhattacharjee & Shiva, Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 4, Anatomy

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 4. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog