Vanilka z Kostariky

Vanilka z Kostariky je vanilka pestovaná v Kostarike od 80. rokov 20. storočia, spočiatku Vanilla planifolia, neskôr aj V. tahitensis, V. pompona a kultivar „Vaitsy“, odolnejší voči Fusariu. Okolo roku 2010 sa pestovala na desiatkach hektárov, tradične na živých oporách aj intenzívne pod tieniacou sieťou.

Ako vznikalo pestovanie vanilky v Kostarike

V troch fázach. Divo rastúcu vanilku zaznamenal už v 60. rokoch 17. storočia pirát William Dampier pri Bocas del Toro na karibskej strane hranice Kostariky a Panamy; Indiáni struky zbierali, kládli na slnko a stláčali medzi prstami (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8). Prvá zmienka o pestovaní pochádza z roku 1987: asi 20 ha plantáží v rôznom štádiu (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3).

V 90. rokoch, v prvej fáze veľkoplošného pestovania, podporili vysoké ceny projekt pri biologických rezerváciách pri Quepos a Puerto Jiménez, kde roľníci vysadili V. planifolia. V roku 1993 plantáže napadlo Fusarium oxysporum f. sp. vanillae a väčšina zanikla. Hurikán César 30. júla 1996 poškodil 99 % vanilkových plantáží v oblastiach Quepos, Parrita a Puerto Jiménez; vysadených bolo vtedy takmer 33 ha V. planifolia. V druhej fáze Univerzita Kostariky našla mikroorganizmy zvyšujúce odolnosť rastlín voči Fusariu (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3).

Čo je kultivar Vaitsy

Kultivar dovezený okolo roku 2000 z madagaskarského poľnohospodárskeho výskumného ústavu ako riešenie chorôb; jeho druhové určenie a pôvod na Madagaskare nie sú známe. Rozmnožoval sa v tkanivových kultúrach, mal dobrú odolnosť voči Fusariu a struky až 26 cm s priemernou hmotnosťou 30 g v zelenom stave (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3). Analýza DNA rastliny z jednej kostarickej plantáže, považovanej za kríženca, potvrdila pôvod z V. planifolia (matka) a V. pompona (otec); podľa 4 markerových látok sa extrakt podobal extraktu z V. planifolia. Autorka kap. 3 považuje za možné, že ide o Vaitsy, doložené to nie je (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3 a 15). Za kríženca s materskou V. planifolia bola podľa molekulárnych markerov považovaná aj položka CR0068 z Kostariky (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Podrobnosti v hesle Genetika a šľachtenie vanilky.

Ako sa vanilka v Kostarike pestovala

Dvoma systémami. Tradičný systém na 0,5 až 2 ha využíval živé opory, napríklad Erythrina, guabu alebo melinu, v hustote asi 2 500 stromov na hektár; jeden pracovník udržal 4 ha. Opadavé opory sa prerezávali, aby aj v suchom období dali asi 50 % tieňa. Intenzívny systém pod sieťou mal 2 000 až 6 000 rastlín na hektár, potreboval závlahu a viac ručnej práce a konštrukcia musela vydržať vyše 7 rokov; príliš hustá výsadba zle kvitla. Kvitnutie vyvolávalo sucho, opeľovalo sa od februára do júna na severe a od decembra do mája na tichomorskom pobreží, zberalo sa 9 mesiacov po opelení (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3). Porovnanie systémov obsahuje heslo Intenzívny vs. tradičný systém (Kostarika).

Fusarium bolo hlavným limitujúcim faktorom pestovania v Kostarike (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 2). Popri ňom sa uvádzajú Phytophthora, antraknóza, Xanthomonas a Mycosphaerella (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3).

Ako sa kostarická vanilka spracúvala

Prevažne bourbonskou metódou: sparenie v horúcej vode, opakované sušenie na slnku a potenie v plachtách cez noc, kým vlhkosť neklesla na 30 %, a niekoľkomesačné dozrievanie v interiéri. Kostarika nemala národnú normu na triedenie; podnik Las Dos Manos triedil struky od 14 cm (Mini) po 27 cm a viac (Premium) s obsahom vanilínu 2 až 2,5 %. Autorka kapitoly opisuje struky ako mäsité, olejnaté, tmavohnedé, so sladkou a drevitou vôňou (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3).

Prečo kostarická vanilka upadla

Pre prepad cien. Rastúce ceny okolo roku 2000 prilákali zahraničných investorov a vyše 46 ha sa osadilo intenzívne pod sieťou. Ceny však začali klesať v roku 2004 a v roku 2005, keď prišiel prvý veľký zber, sa prepadli; časť firiem plantáže opustila. V roku 2008 vznikla nadácia na podporu drobných pestovateľov a okolo roku 2010 bolo asi 20 ha u drobných pestovateľov, asi 20 ha pod sieťou a asi 10 ha na turistické účely (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 3).

Čo to znamená v praxi

Kostarická vanilka bola okolo roku 2010 malou produkciou z niekoľkých druhov a kultivarov vrátane Vaitsy s neznámym druhovým určením. Pri nákupe podľa druhu má preto zmysel pýtať sa na kultivar. Vanilla planifolia sú napríklad Vanilkové struky Madagaskar 16 cm Gourmet.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 2, Evolutionary Processes and Diversification in the Genus Vanilla
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 2, Vanilla Diseases
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 3, Vanilla Production in Costa Rica
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 8, Origins and Patterns of Vanilla Cultivation in Tropical America (1500-1900)
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 15, Molecular Analysis of a Vanilla Hybrid Cultivated in Costa Rica

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 3. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog