Vanilka z Tongy a tichomorských ostrovov

Vanilka z Tongy je Vanilla planifolia pestovaná v Kráľovstve Tonga v južnom Pacifiku, kde podľa FAO bolo v roku 2001 asi 290 ha vanilky. Menšie plochy mali vtedy aj Fidži a Cookove ostrovy. Na tichomorských ostrovoch vanilka pôvodne nerástla, bola tam dovezená.

Ako sa vanilka dostala na tichomorské ostrovy

Dovozom odrezkov, pretože žiadny druh rodu Vanilla na tichomorských ostrovoch pôvodne nerastie (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14); mimo Indonézie a juhovýchodnej Ázie sa tu vyskytuje iba pestovaná (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13). Ručné opelenie a vegetatívne rozmnožovanie umožnili šírenie plodiny okrem iného na ostrovy južného Pacifiku (Bhattacharjee & Shiva, kap. 1). Na Fidži rástla vanilka už v roku 1901, keď odtiaľ Howard Newport doviezol odrezky do Queenslandu a začal pokusy o komerčné pestovanie v Austrálii (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 5).

Na rozdiel od Francúzskej Polynézie, ktorú Bhattacharjee a Shiva uvádzajú ako jediného producenta V. tahitensis (Bhattacharjee & Shiva, kap. 1), sa v Tonge, na Fidži a na Vanuatu pestovala V. planifolia (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 2). Na Cookových ostrovoch bola zaznamenaná V. tahitensis (Odoux & Grisoni 2010, kap. 7). Tahitskej vanilke sa venuje heslo Vanilka z Tahiti a Francúzskej Polynézie.

Koľko vanilky Tonga produkovala

Desiatky ton ročne, na prelome tisícročí vyše sto ton. Podľa FAO mala Tonga v rokoch 1995 až 1999 stabilne 350 ha a produkciu 50 ton; v rokoch 2000 a 2001 sa plocha znížila na 290 ha, produkcia však vzrástla na 130 ton. Pre rok 2001 uvádza FAO na Cookových ostrovoch 1 ha bez produkcie a na Fidži 20 ha bez údaja o produkcii (Bhattacharjee & Shiva, kap. 2).

Ako sa vanilka v Tonge pestovala

Na živých oporách. Ako opory sa v Tonge vysádzali Gliricidia sepium, Leucaena leucocephala, Casuarina equisetifolia a Jatropha curcas (Odoux & Grisoni 2010, kap. 6). Z bulletinu o fermentácii (kuringu) v Tonge (Tiollier 1983) vychádza zistenie, že predčasne zozbierané struky vážia menej, ľahšie podliehajú plesniam a po fermentácii obsahujú menej vanilínu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 6).

Aké choroby tichomorskú vanilku ohrozovali

Hlavne vírusy. V roku 1986 bol v Tonge na V. planifolia opísaný potyvírus spôsobujúci nekrózy, najprv nazvaný Vanilla necrosis virus a neskôr určený ako kmeň vírusu mozaiky melóna (WMV-Tonga) (Odoux & Grisoni 2010, kap. 7). Prejavuje sa deformáciou mladých listov, chlorotickými škvrnami a nekrózami listov a stoniek, ktoré vedú k opadu listov a úhynu rastliny; šíri sa miazgou a sadbovým materiálom (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 2). Pearson a Pone (1988) uvádzajú v Tonge až 50% napadnutie a odumieranie lián (Bhattacharjee & Shiva, kap. 24).

Pri prieskume polointenzívnych a lesných porastov v roku 1989 boli potyvírusy v Tonge v 19 z 25 porastov s napadnutím 1 až 21 % lián, na Fidži v 20 z 36 porastov; na Samoe bolo v roku 2005 napadnutých 6 % lián. Výskyt potyvírusov v Tonge podľa autorov súvisel s intenzifikáciou pestovania. Vírus mozaiky Cymbidium bol zistený na Cookových ostrovoch, na Fidži, na Niue aj v Tonge (Odoux & Grisoni 2010, kap. 7). V Tonge bola zaznamenaná aj hniloba spôsobená hubou Fusarium (Odoux & Grisoni 2010, kap. 8) a na Fidži, Samoe a v Tonge cikády, ktorých nymfy žerú korene (Bhattacharjee & Shiva, kap. 24).

Ako sa tongská vanilka skúmala

Ako jeden z pôvodov v analytických porovnaniach: struky z Tongy boli medzi vzorkami, v ktorých laboratórium Rutgers University v roku 1993 opísalo prchavé látky (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 11), aj medzi 55 extraktmi hodnotenými chromatograficky a senzorickým panelom (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 10). Pri fermentovaných strukoch z Tahiti, Tongy, Jamajky a Madagaskaru sa pridaním exogénnej β-glykozidázy (Ranavide 1992) zvýšil obsah vanilínu až o 24 % (Bhattacharjee & Shiva, kap. 12).

Čo to znamená v praxi

Pri vanilke z tichomorských ostrovov rozhoduje druh: Tonga a Fidži pestovali V. planifolia, rovnaký druh ako Madagaskar alebo Uganda, zatiaľ čo Francúzska Polynézia V. tahitensis, teda iný druh. Vanilla planifolia sú napríklad Vanilkové struky Uganda Gourmet.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 6, Cultivation Systems
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 7, Virus Diseases of Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 8, Fungal Diseases of Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 13, Morphological, Chemical, Sensory, and Genetic Specificities of Tahitian Vanilla
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 2, Vanilla Diseases
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 5, Vanilla Production in Australia
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 10, Flavor, Quality, and Authentication
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 11, Volatile Compounds in Vanilla
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 14, Vanilla Phylogeny and Classification
  • Bhattacharjee & Shiva, Vanilla, The World's Most Flavourful Spice, kap. 1, History; kap. 2, Production and Export; kap. 12, Biotechnology; kap. 24, Insect-Pests, Diseases and their Management

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 3. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog