Vanilla palmarum: vanilka rastúca na palmách

Vanilla palmarum je juhoamerický druh vanilky, ktorý rastie ako epifyt na palmách. Ako vzácna výnimka v rode sa opeľuje sama, bez hmyzu a bez ľudskej ruky, a podľa všetkého sa rozmnožuje iba semenami. Patrí medzi listnaté americké druhy, obchodný význam však nemá.

Kde Vanilla palmarum rastie

Na Kube a v Južnej Amerike (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 14). Uvádza sa aj medzi približne 23 druhmi vanilky, ktoré sa udávajú pre Guyanskú oblasť (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8). Rastlina, ktorú CIRAD zmeral vo svojej zbierke na Réunione, pochádza z brazílskeho štátu Bahia (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Celý život strávi na palme: je úplne epifytická a má krátky životný cyklus (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2).

Prečo sa opeľuje sama

Ako to dokáže, zatiaľ nie je známe; je však výraznou výnimkou z pravidla, že rostellum oddeľuje samčiu a samičiu časť kvetu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Pri ostatných vanilkách preto pohlavné rozmnožovanie závisí od vonkajšieho opeľovača, kým V. palmarum sa opeľuje spontánne sama (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). V zbierke CIRAD na Réunione nasadila plody aj v skleníku chránenom proti hmyzu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Pre porovnanie: pri V. planifolia sa v prírode uvádza pohlavné rozmnožovanie v rozmedzí 1 % až 1 ‰ (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2).

Ako sa rozmnožuje

Iba semenami. Väčšina druhov vanilky sa v prírode šíri hlavne vegetatívne, zakoreňujúcimi úlomkami stonky, a pohlavné rozmnožovanie je pri nich zriedkavé. V. palmarum patrí k niekoľkým druhom, ktoré podľa všetkého spoliehajú výhradne na pohlavné rozmnožovanie; druhým uvádzaným príkladom je V. mexicana (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Obsah jadrovej DNA (2C) bol pri vzorke z Bahie 7,00 pg, pri bežnej V. planifolia „Classique“ 5,03 pg (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2).

Kam patrí v rode Vanilla

Do skupiny listnatých aromatických druhov Nového sveta, kam molekulárne štúdie zaraďujú aj V. planifolia, V. pompona a V. odorata (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1). V klasifikácii Sota Arenasa a Cribba z roku 2010 nesie podľa nej meno jedna z neformálnych skupín, „skupina V. palmarum“, v sekcii Xanatha (Odoux & Grisoni 2010, kap. 1). Prehľad všetkých druhov uvádza pilier Druhy vanilky.

Prečo o ňu stoja šľachtitelia

Pre samoopelenie. Autori kapitoly o evolúcii rodu ho označujú za veľmi žiaducu vlastnosť, ktorá by výrazne znížila náklady na produkciu strukov; dedičný základ a mechanizmus samoopelenia však podľa nich treba ešte preskúmať (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Rastlina bola okolo roku 2010 uchovávaná v génovej banke CRB VATEL na Réunione (Odoux & Grisoni 2010, kap. 3).

Aké má miesto v histórii

V Lamarckovom herbári parížskeho Národného prírodovedného múzea vanilku zastupuje jediná kresba z Encyclopédie Méthodique s popiskou „Petite vanille ou vanille musquée“ (malá alebo pižmová vanilka); kresba je dosť presná na to, aby bolo možné určiť V. palmarum (Odoux & Grisoni 2010, kap. 4). V koloniálnom Peru pozoroval botanik Ruiz obchod s vanilkovými plodmi, ktoré mohli pochádzať z druhov menej vzácnych ako V. planifolia, napríklad V. palmarum (Havkin-Frenkel & Belanger 2011, kap. 8).

Čo to znamená v praxi

Z viac ako 100 známych druhov vanilky majú obchodný význam iba tri: V. planifolia, V. tahitensis a V. pompona (Odoux & Grisoni 2010, kap. 15). V. palmarum medzi ne nepatrí; v kuchyni a vo výrobe sa pracuje s pestovanými druhmi, ktoré sa v oblastiach bez prirodzených opeľovačov opeľujú ručne (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2). Na cukrársku prácu sú určené napríklad Vanilkové struky Madagaskar 16 cm Gourmet z druhu V. planifolia.

Súvisiace heslá

Zdroje

  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 1, Vanilloid Orchids: Systematics and Evolution
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 2, Evolutionary Processes and Diversification in the Genus Vanilla
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 3, Conservation and Movement of Vanilla Germplasm
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 4, Vanilla in Herbaria
  • Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 15, Authentication of Vanilla Products
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 8, Origins and Patterns of Vanilla Cultivation in Tropical America (1500 až 1900)
  • Havkin-Frenkel & Belanger 2011, Handbook of Vanilla Science and Technology, kap. 14, Vanilla Phylogeny and Classification

Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 4. 10. 2026.

Späť na Encyklopédiu vanilky

Späť na blog