Kultivary tahitskej vanilky: Tahiti, Haapape a ďalšie
Kultivary tahitskej vanilky sú miestne pestované formy Vanilla tahitensis vo Francúzskej Polynézii. Najviac sa pestujú Tahiti a Haapape; pestovatelia rozlišujú asi 14 kultivarov podľa listov, kvetov a strukov; pri hlavných kultivaroch sa preukázali aj rozdiely v aróme a ploidii.
Ktoré kultivary sa pestujú
Hlavne Tahiti a Haapape. Pestovatelia rozlišujú asi 14 kultivarov podľa tvaru a veľkosti listov, kvetov a strukov; päť hlavných pestovaných foriem je Tahiti, Haapape, Rea rea, Parahurahu a Tahiti long (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13). Ďalšie typy, napríklad Oviri so strukmi dlhými v priemere 11 cm alebo Potiti so strukmi okolo 10 cm, sa prakticky nepestujú, pretože ich plody nespĺňajú kritériá miestnych predpisov (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13); podľa predpisov platných okolo roku 2010 komisia na kontrolu zrelej vanilky vyraďovala okrem iného struky kratšie ako 14 cm (Odoux & Grisoni 2010, kap. 24). Tahitská vanilka ako druh je kríženec V. planifolia a V. odorata (Odoux & Grisoni 2010, kap. 2), pozri Druhy vanilky.
Ako sa kultivary líšia vzhľadom
Hlavne strukom. Údaje sú priemery podľa Odoux & Grisoni 2010, kap. 13:
- Tahiti: stonka 8 mm; struk svetlozelený, trojhranný, 10 až 19 cm (priemer 14 cm), 10,5 g, pri dozrievaní puká iba málo.
- Haapape: hrubšia stonka 10 mm, kvitne menej hojne, ale väčšie kvety sa ľahšie ručne opeľujú; struk veľmi tmavý, zaoblený, s tupým koncom, 13 až 23 cm (priemer 18 cm), 16,3 g, puká veľmi zriedka.
- Rea rea: tenká stonka 7 mm, skôr podlhovasté listy asi 20 × 4 cm; struk trojhranný, zelený až svetložltý, 11 až 17 cm (priemer 14 cm), 9,9 g, pri dozrievaní dosť často puká.
- Parahurahu: stonka 7 mm; tmavozelený struk tvaru kyjaku, 10 až 18 cm (priemer 14 cm), 14,1 g, puká veľmi zriedka.
- Tahiti long: stonka 7 mm, menšie kvety; struk svetlozelený, tenký, 11 až 24 cm (priemer 17 cm), 11,1 g, puká zriedka.
Líšia sa kultivary arómou?
Áno. Analýza strukov piatich kultivarov pred fermentáciou (kuringom) ukázala, že každý má vlastný aromatický profil (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13). Celkový obsah aromatických látok bol pri Parahurahu 35 290 ppm, pri Rea rea 43 933, pri Tahiti long 51 186, pri Haapape 55 793 a pri Tahiti 60 998 ppm. Parahurahu má najmenej vanilínových látok (vanilín 806 ppm oproti 20 184 ppm pri Tahiti) a najviac kyseliny anízovej; autori ho označujú za najoriginálnejší kultivar. Rea rea má veľmi málo p-hydroxybenzaldehydu, Tahiti long naopak veľa. Tahiti a Haapape sú si najpodobnejšie; Tahiti je bohatší na celkovú arómu a vanilínové látky, Haapape má relatívne viac p-hydroxybenzylových a anizylových látok (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13). K anízovým tónom pozri Anizaldehyd a anízové tóny vanilky.
Líšia sa aj mastné kyseliny: Parahurahu má viac mononenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom a kyseliny linolénovej, Tahiti viac kyseliny stearovej, Tahiti long viac kyseliny olejovej a Haapape je najolejnatejší z polynézskych kultivarov (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13).
Ako sa kultivary líšia geneticky
Málo v sekvenciách DNA, výrazne v počte chromozómov. Všetky polynézske položky tvoria jednu monofyletickú skupinu s nízkou genetickou rozmanitosťou (najväčšia vzdialenosť 0,091), čo zodpovedá rozmnožovaniu odrezkami (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13). Tahiti a Haapape markery AFLP nerozlíšili (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13). Rozdiel je v ploidii:
- diploidné (22 až 31 chromozómov, genóm 4,87 až 5,80 pg): väčšina kultivarov, okrem iného Tahiti, Rea rea, Parahurahu, Oviri, Potiti a Puroini;
- triploidné (33 až 41 chromozómov): dve sterilné rastliny „Haapape sterile“ bez peľu;
- tetraploidné (43 až 56 chromozómov, genóm 10,10 až 10,89 pg): Haapape, Ofe ofe, Tiarei a Tahiti long (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13).
Haapape sa prvýkrát spomína v roku 1914 a podľa Henryho (1924) ide najskôr o potomka kultivaru Tiarei, opísaného v roku 1900 ako prípad gigantizmu (Odoux & Grisoni 2010, kap. 13).
Čo to znamená v praxi
„Tahitská vanilka“ nie je jednotná surovina: struky sa podľa kultivaru líšia dĺžkou, hmotnosťou aj arómou. Etablissement Vanille de Tahiti, založené v roku 2003, okolo roku 2010 skúmalo tradičné kultivary s cieľom vybrať najlepšie a vyšľachtiť nové odrody a pestovateľom dodávalo odrezky certifikované ako bez vírusov (Odoux & Grisoni 2010, kap. 24). Na porovnanie s V. planifolia slúžia napríklad Vanilkové struky Madagaskar 16 cm Gourmet.
Súvisiace heslá
- Druhy vanilky: pestované, aromatické a divoké
- Vanilla tahitensis (tahitská vanilka)
- Vanilka z Tahiti a Francúzskej Polynézie
- Genetika a šľachtenie vanilky
- Bourbon vs. tahitská vanilka
Zdroje
- Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 2, Evolutionary Processes and Diversification in the Genus Vanilla
- Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 13, Morphological, Chemical, Sensory, and Genetic Specificities of Tahitian Vanilla
- Odoux & Grisoni 2010, Vanilla, kap. 24, Vanilla Production in French Polynesia
Autorka hesla: PharmDr. Dominika Klánová, Veselá vanilka (BULK Vanilla s.r.o.), dovozca vanilky z Ugandy a Madagaskaru, certifikácia CZ-BIO-001. Heslo vychádza z odbornej literatúry uvedenej v zdrojoch a z vlastnej praxe pri nákupe, kontrole a spracovaní vanilky. Posledná revízia: 4. 10. 2026.
